Jeho víťazstvo v prezidentských voľbách mnohí považujú za dôležitý a potrebný krok pre Slovensko. S novým prezidentom mnohí spájajú nádej, že Slovensko už nebude červenajúcou sa krajinou, uberajúcou sa pod vedením Smeru z roka na rok k morálnemu aj finančnému úpadku. A tiež si azda nahovárajú, že nie sme až také ovce, ako sa to často hovorí.
Po vyhlásení výsledkov druhého kola volieb som chvíľu čakala, že aj mňa sa zmocní podobná pozitívna emócia. Čakala som však márne. Neprišla v nedeľu, neunúvala sa ani v pondelok. Vyzerá to tak, že čakať na ňu nemá zmysel.
Andrej Kiska mi za celý čas kampane nič nehovoril, hoci neustále opakoval svoje tri mantry – zlé zdravotníctvo, zlý sociálny systém, Dobrý anjel. Veď vieme, viac ako tri posolstvá volič nie je schopný spracovať, to je stará známa marketingová pravda. Ale ten jednoduchý obsah, hoci môže byť akokoľvek úprimný a dobrý, túto krajinu z biedy nevytrhne. Rovnako ako nevyrobí charizmu bilbord ladený do farieb pripomínajúcich českú KDÚ – ČSL s prívetivou tvárou kandidáta v popredí.
Za Andrejom Kiskom je na prvý pohľad silný príbeh človeka, ktorý sa vzdal bohatstva v prospech chorých detí. Vyrobiť ho nie je problém, len stojí nejaké tie peniaze. Nemožno mu uprieť dobrý úmysel a filantropiou presiaknutú myšlienku. No SMS od Dobrého anjela v predvolebnom čase, so žiadosťou o finančný príspevok, ma práve nepresvedčila o tom, že Dobrý anjel je myšlienkou tak celkom nezištnou.
Myslieť si, že Kiska spasí Slovensko, je naivné. Myslieť si, že jeho zvolenie pomôže postaviť na nohy tackajúcu sa pravicu, je smiešne. Možno jej podá pomocnú ruku, otázne je, či si ju tá „pravá“ pravica aj všimne.
Andrejovi Kiskovi sa podarilo vyhrať bitku, zdá sa však, že vojna ho zatiaľ iba čaká. Na viacerých frontoch, o ktorých dnes zrejme ani len netuší. Len čas ukáže, ako si s funkciou, na ktorú zjavne nie je pripravený, poradí. Ak napokon vysvitne, že Andrej Kiska nie je práve najlepší pastier, opäť si budeme musieť položiť tú pálčivú otázku: Zase z nás niekto urobil ovce?