Popri bujnejúcich kampaniach prezidentských kandidátov Slovenskom opakovane otriasla aj postaršia, no stále dostatočne odpudivá, kauza emisie. Na jednej strane by sme sa mohli zaradovať, že je vôľa ňou pohnúť. Na druhej strane, vidiac Daniela Lipšica, ako sa hrá na detektíva, nám neostáva iné, ako posmutnieť, pretože je zjavné, že vôbec nejde o vôľu vec vyriešiť, len sa na nej politicky priživiť.
Dnes už nie je ničím prekvapujúcim, že politici sa miesto tvorivej práce v prospech Slovače predháňajú v tom, aby ich „zahrali“ médiá. Lebo koho nevidieť v televízii a v novinách, ten nežije. A keď mediálne nežije, zmenšujú sa aj jeho šance na zvolenie. Tento krutý zákon slovenskej politiky potom privádza jej aktérov do rôznych situácií a polôh, ktoré im majú priniesť zaslúžené ovocie v podobe výslnia v pomyselných svetlách reflektorov.
Daniel Lipšic o tom vie svoje. Jeho organigram finančných tokov v kauze emisie nemohol ostať nepovšimnutý. Nejeden by si utrel slzu dojatia v oku. Daniel Lipšic predsa odhalil dávnu pravdu, ktorú všetci tušili, ale nik ju nahlas nevyslovil. Nebál sa naznačiť, že v kauze sa nabalil okrem iných aj istý pán B., s rovnakým dátumom narodenia ako pán Brhel. Nebojácny chlapčisko to je, tento Daniel. Nezaváha ani chvíľu, vyberie sa do Švajčiarska, kde sa pokúsi prísť celej veci na koreň. Celá táto fraška má však jeden veľký háčik.
A síce, píše sa rok 2014. Daniel Lipšic už nie je ministrom vnútra. Bol ním od roku 2010 do predčasných volieb. Kauza emisie vtedy už bola dávno na svete a bola tiež dostatočne pálčivá na to, aby sa jej z pozície ministra vnútra náležite venoval. Rovnako už vtedy bolo jasné, že má mafiánske pozadie, ktoré prešetrujú Švajčiari. Ministra Lipšica kauza netrápila, jeho ľudia sa viac venovali nákupu nového odpočúvacieho systému.
Ako opozičného poslanca a predsedu novej strany odrazu Daniela Lipšica kauza trápi a chce sa kvôli jej vyšetreniu vydať do Švajčiarska. Nemá pritom na niečo také žiadne zákonné oprávnenie, nie je orgán činný v trestnom konaní. Je len politik, poslanec, človek, ktorý si uvedomuje, že z času na čas je treba podsunúť médiám, a teda aj ľuďom, nejaké to „omamné“ sústo, aby sa naňho a jeho straničku nezabudlo.
Pri takýchto infantilných metódach mu však hrozí, že v našej pamäti ostane zapísaný ako detektív Oriešok.