Go Satan go! alebo Blížia sa eurovoľby?

13. januára 2014, Natalia Galisova, Nezaradené

Písal sa rok 1994. Na jednom z transparentov, ktorí držali nadšení fanúšikovia evidentne neslovenského pôvodu v lillehamerskej hokejovej hale, bol nápis GO SATAN GO. Po 20-tich rokoch by sa mohol tento nápis oprášiť a použiť. Na rozdiel odvtedy, dnes by ho nedopĺňali plamene, ale otázniky.

Najmä potom, čo sa k jeho nenominovaniu do reprezentácie vyjadrili dvaja naši europoslanci Peter Šťastný a Anna Záborská.

Keby nebol politikom, dalo by sa Petrovi Šťastnému takéto vyhlásenie tolerovať. Predsa len má v rukách eso dlhoročnej profesionálnej hokejovej kariéry. Avšak ako politika ho ani to neoprávňuje, aby pustil do éteru vyhlásenie spochybňujúce rozhodnutie trénera Vůjteka. On už nehovorí z pozície trénera, hráča alebo funkcionára, ale z lavice europoslanca. Pardon, pán Šťastný, ale hádam o nomináciách na olympijské hry nerozhodujú poslanci.

Europoslankyňa Anna Záborská tiež nelenila a od svojej tradičnej agendy, ktorou je ochrana rodiny, si odskočila priamo k problematike hokejovej. Že jej nerozumie, vôbec nevadí. Podstatné je, že sa blížia eurovoľby a Miro Šatan je téma. Podľa pani poslankyne ho hnusne diskriminovali, porušili akýsi článok 21 Charty základných práv EU. Hyeny sú to! Táto téma nebude nepovšimnute hniť kdesi na internetovej stránke. O tomto bude rozprávať celé Slovensko. Akurát sa pani Záborská trafila pekne mimo misu. A to ani chlap nie je.

Od roku 1994, keď som bola doňho „buchnutá“ (čisto platonicky), nedám na Mira Šatana dopustiť. V roku 1995 som si do denníčka zapísala:

dennik

Nemám už dvanásť, ani trinásť, hokej už príliš nesledujem a razím názor, že ženy by sa mali starať do hokeja asi tak, ako muži do vyšívania (pokiaľ ho aktívne nehrajú, alebo v ňom nie sú ozaj podkuté). Môžu sa ním potešiť, obdivovať nejaké tie góly, poobhrýzať si nechty od nervov, poobzerať si chutné tváričky holobriadkov, aj bezzubé tváre tvrďasov. Ale nemali by, ak sú práve političkami – lebo je to minimálne neetické – vytĺkať z hokeja a Mira Šatana politický kapitál. Nie je to fér.

Hrať za reprezentáciu nie je právo, ktoré si môže niekto nárokovať. O tom, kto má alebo nemá hrať za reprezentáciu, našťastie nerozhodujú politici. Rozhoduje o tom osoba najpovolanejšia a tou je tréner Vůjtek.

Možno by nezaškodilo začať si zvykať na to, že éra Šatanovej generácie sa pomaly končí. A nič na tom nezmenia ani nešťastné reči Šťastného so Záborskou.