Natalia Galisova

Vo štvrtok, deň pred Mikulášom, sa takmer rozpadol poslanecký klub SDKÚ-DS po odchode troch jeho členov. Skrátka. Kým niekto doma leštil topánky, iný stál pred životným rozhodnutím preťať puto s materskou stranou a naplniť časť textu pesničky z dielne Filip – Lasica Bolo nás jedenásť(samozrejme, metaforicky) Že text naplnila aj pani Magdaléna Vašáryová, manželka pána Lasicu, je už len čaro nechceného.

Nebolo to tak dávno, čo ma trápila otázka budúcnosti pána Freša. Jeho víťazstvo v župných voľbách bolo potešujúce, ale zároveň alarmujúce vzhľadom na fakt, že v budúcnosti by sa mohol a vlastne aj mal, ako predseda strany, uchádzať o post premiéra. Z pozície regionálneho politika a zároveň predsedu strany by sa oň uchádzal ako prvý v dejinách samostatnej SR. Chápem, všetko je raz prvýkrát a drobná práca medzi ľudom je vítaná a vie prinášať svoje ovocie.

Pavol Frešo momentálne kormidluje bárku, ktorá je nielen dotlčená, ale aj prenasledovaná nie najlepšou povesťou. Kauzy s ňou spojené netreba ani spomínať, všetci ich dobre poznáme. Nečudo, že voliči na ňu zanevreli a niektorí členovia a poslanci sa s ňou a jej smerovaním nedokázali stotožniť. Každý z nich má svoju agendu, životnú filozofiu, víziu a pre jej rozvíjanie nie je nič horšie ako ostať prešľapovať na mieste. Rozhodnutie opustiť bárku v takomto stave nie je ničím výnimočným, avšak považovať ho za dôkaz potápania sa celého plavidla by bolo príliš prehnané. Iba čas ukáže, nakoľko SDKÚ-DS odchodom nespokojencov získala či stratila. Mnohé bude teraz spočívať na pleciach Pavla Freša a jeho rozhodnutiach.

Ak nechce svoju bárku potopiť, mali by byť múdre, prezieravé a takpovediac ozdravné. Do vyššie vymenovaných určite nezapadá prijatie pána JUDr. Dušana Repáka do členských kruhov v Starom meste. Aj keby obe oči ostali prižmúrené, bije do nich jeho minulosť a dovolím si tvrdiť, že aj prítomnosť. Mečiarovským pohrobkom a harabinovským aktivistom by mali byť dvierka do politiky zavreté na sedem západov. Ale to by sme nemohli byť na Slovensku, kde môže manželka pána Repáka ako sudkyňa okresného súdu Bratislava III. rozhodovať v spore Cargo vs. cyperská schránková firma. V tomto pofidérnom spore rozhodla pani sudkyňa v prospech cyperskej schránky. Štát by toto rozhodnutie malo stáť 52 mil. eur. Taká je slovenská realita.

Ďalším v rade čakajúcich rozhodnutí je aj podpora jedného z doterajších prezidentských kandidátov. Čím dlhšie váhanie a neurčitosť, tým väčšia nehmatateľnosť a nejasnosť, ktorá môže byť strane a jej predsedovi na škodu. Nie každý si môže dovoliť maniere ako Róbert Fico, najmä, ak na ne nemá.

Dosť bolo káravých slov. Na záver už len toľko. Slová piesne Bolo nás jedenásť sa ešte nenaplnili do bodky a bude zaujímavé sledovať, nakoľko majú v prípade SDKÚ-DS význam prognostickej predpovede.